UPOZORNENIE!!!
Tento článok je produktom čistej fantázie. Akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná a neúmyselná. (Inak povedané neber to vážne)
...
Je jasné, že ľudská myseľ sníva na základe istého reálneho podkladu. Teda nemôžete snívať o niekom, koho ste nikdy v živote nevideli...
Predvčerom si sa ma spýtala, či nechcem pokračovať so svojím blogom, s ktorým som utol niekedy v októbri (vlastne to bolo už predpredvčerom...). Povedal som si, že to skúsim. Ale o čom písať? Nevedel som to až do nasledujúceho rána. Taký šialený sen, no tak prečo nie? Taktiež to bude reakcia na podnet istého môjho najlepšieho kamaráta, že sny je fakt zaujímavé zapisovať. S odstupom času je to riadna zábava čítať tie bludy. :D
Bol teplý májový podvečer. Vlastne už bol asi večer, bola dosť tma. Stáli sme pred vchodom. Tak ako kedysi. Nekonečne dlhé lúčenia, bla bla bla... Tentokrát som mal úlohu. Dať ti tú tvoju knižku. Ty vieš. :) Dlho sme sa nevideli. Fakt dlho. Trochu sme sa rozprávali a ja som ti zo žartu pripomenul, že raz dávno pradávno si mi povedala že mi niekedy zahráš na klavíri. Niežeby som nikdy nikoho nepočul hrať na klavíri, ale predsa - teba vlastne ešte nie. Zobrala si to vážne, pozvala ma hore a... začala hrať. Hráš pekne, to sa musí uznať. Čo sa dialo potom, o tom potom...
Pôvodne som myslel, že by som tu napísal celý príbeh, ale keď si ho teraz tak premietam v hlave, je natoľko - absurdný a uletený, že by si ho niekto mohol zle vysvetliť...
P.S. skončilo to inak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať :)
Nech to nieje také suché, dve fotky:
 |
| a Bird (Vysoké tatry, cestou na Batizovské pleso) |
 |
| Ten svah bol fakt strmý... |
Wisdom, Justice and Love
Adam
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára